Okrem čistej priamej metódy (ČPM) výpočtu cash flow je možné pri analýze ekonomickej pozície firmy hodnotenej podľa vývoja finančných tokov použiť aj nepravú priamu metódu (NPM). Rozdiel medzi nimi vyjadruje štruktúra NPM:

Kým ČPM pri výpočte cash flow charakterizuje reálne finančné toky, to znamená, že je orientovaná najmä na štruktúru výkazu ziskov a strát (samozrejme z čiastočnou previazanosťou na štruktúru bilancie), NPM výpočtu CF je výraznejšie orientovaná na analýzu vývoja bilančných položiek, ktoré CF ovplyvňujú. Najvýraznejší rozdiel je v štruktúre výpočtu prevádzkového CF, ktorý je pri nefinančných korporáciách rozhodujúcim faktorom rentability. Významnú pozíciu pri jeho výpočte zohráva zmena stavu zásob a pohľadávok (vplyv vývoja likvidity III. a II. stupňa na prevádzkový CF) a zmena stavu záväzkov. Táto štruktúra objektívnejšie charakterizuje jeho podiel na celkovom CF. Vývoj týchto bilančných položiek poskytuje informáciu o prípadných príčinách požiadavky na financovanie reprodukcie prevádzkového cyklu prekleňovacím krátkodobým úverom. Ide najmä, na strane aktív, o zmenu stavu zásob a pohľadávok. Ide o vývoj faktorov, ktoré ovplyvňujú pracovný kapitál a schopnosť splácať krátkodobé záväzky. Tie ovplyvňujú prvú vetvu CF (vnútorné vytvorené zdroje). Významnou súčasťou cash flow vo firmách s vysokou hodnotou fixných aktív sú odpisy. Ide o náklady, ktoré nie sú výdavkami. Zdrojom reálneho cash flow sa ale stávajú, ak sú zhodnotené v tržbách. Ak je ukazovateľ „tržby / aktíva” nižší ako „1”, odpisy nie sú síce výdavkami, ale nie sú disponibilným zdrojom v predpokladanej hodnote.

Významný rozdiel medzi týmito metódami je pri vzťahoch, ktoré charakterizujú vzájomnú previazanosť medzi vývojom prevádzkového CF a mierou úverovej zaťaženosti. Zdrojom splácania úveru je zisk. Ak je zisk, podobne ako odpisy viazaný v zásobách a pohľadávkach, znižuje sa hodnota reálnych peňažných prostriedkov. V tejto pozícii je dôležitá tvorba masy disponibilného zisku ako základného potenciálu vytvorených zdrojov.

Je na rozhodnutí firmy, ktorú metódu si zvolí (názor autora: pre analýzu vývoja a zdravia cash flow je vhodné použiť obidve metódy. Vzájomne sa dopĺňajú. Ich porovnanie poskytuje významé informácie o štruktúre CF, najmä štruktúre obežných aktív a ich obrátkovosti a umožňuje identifikovať faktory, ktoré ovplyvňujú finančnú stabilitu a solventnosť). Ide najmä o porovnanie prevádzkového CF, na základe uplatnených metód. Je však potrebné uviesť: v  prípade, že bilančná hodnota zásob a pohľadávok je stabilzovaná, je vhodnejšia ČPM. V prípade, že je ich volatilita (zmena) vysoká, vhodnejšia je NPM. Je dôležité vývoj štruktúry obežných aktív vyhodnotiť k zmene stavu záväzkov. To znamená, či táto štruktúra nezvyšuje hodnotu záväzkov nesplácaných po lehote splatnosti. Súčasne je potrebné analyzovať tiež dobu inkasa pohľadávok. Zvýšenie hodnoty pohľadávok inkasovaných po lehote splatnosti zvyšuje úverovú finančnú závislosť, znižuje hodnotu pracovného kapitálu. Štruktúra NPM poskytuje informáciu o príčinách rastu finančnej závislosti.